Jdi na obsah Jdi na menu
 


ufo

12. 5. 2006

Stopy mimozemšťanov

Jasne osvetlená gigantická kozmická loď stojí bez pohybu kdesi v nekonečných diaľkach vesmíru. Ako všetko hltajúci pažerák obrovkého netvora sa pred ňou v mohutnom víre krúti "čierna diera". Okolo letia meteority, ktoré nepredstaviteľný ťah strhne do tohto víru.
Ľudia na palube kozmického krížnika s úžasom sledujú fascinujúce predstavenie. "Čo je za ňou?" pýtajú sa. "Nepochopiteľnosť, iný vesmír - alebo vedie ,čierna diera´ najkratšou cestou späť k domovskej Mliečnej ceste?" Je to takpovediac "medzigalaktický rýchlovýťah", ktorý kozmické lode v zlomkoch sekundy prenesie späť do ich východiskového bodu, z ktorého raz pred nesčíselnými rokmi vyleteli?
Kto pozná film "Čierna diera" pozná krásu tohto výjavu a aj v ňom ponúkané riešenie tejto záhady: na druhej strane čaká naša dobrá stará Zem. Čo si myslieť o tejto teórii? Sú azda "čierne diery" prechodmi cez priestor, v ktorom čas, vzdialenosť a rýchlosť nemajú nijaký význam? Používajú vari UFO na svojich expedíciách túto cestu a dalo by sa takto vysvetliť, ako k nám prichádzajú zo vzdialených planetárnych sústav?
Podľa stavu našej dnešnej techniky vesmírnych letov sú medzihviezdne cesty s posádkou nemožné. Na ich realizáciu by podľa predstáv pozemských odborníkov na kozmické lety museli byť splnené nasledujúce energetické predpoklady: Na prekonanie gravitačných polí Zeme a Slnka je potrebná dostatočná energia na zrýchlenie. Náležite veľká hnacia energia, aby sa dali v prijateľnom čase zdolať vzdialenosti k iným planetárnym sústavám. K tomu dostatočne vysoká brzdná energia na prekonanie gravitačného poľa neznámej planéty a na zaručenie bezpečného pristátia. Rovnaké predpoklady by platili pre cestu späť.
Pokiaľ ide o potrebné množstvo pohonných hmôt, posuvnej sily a materiálu na pohonné agregáty pre kozmické lety s posádkou k iným hviezdam, tieto požiadavky v súčasnosti nemôžu byť splnené. Pre takéto cesty sú teda nevyhnutné celkom nové, revolučné metódy.

Kresťanský západ považoval Zem asi 1500 rokov za stredobod vesmíru. Až kým napokon nemusel uznať fakt, že Zem obieha okolo Slnka a nie naopak. So vzrastajúcimi vedeckými poznatkami bola postupne odstránená predstava o osobitnom postavení našej planéty. Dnes vieme, že Mliečna cesta je iba jednou z miliárd galaxií vo vesmíre - a že naše Slnko v žiadnom prípade nie je stredobodom vesmíru, ale leží len na bezvýznamnom predmestí Mliečnej cesty vzdialenom od jej stredu asi 30 000 svetelných rokov.
Aby sme to objasnili, musíme si predstaviť model, kde bude mať naše Slnko veľkosť guľky z detskej hry. Zem by potom bola ako zrnko piesku vzdialené od nej 1 meter. Najbližšia hviezda by bola ďalšia guľka vo vzdialenosti 240 kilometrov. Podľa tohto modelu by mohla byť najbližšia vyspelá covilizácia vzdialená možno 30 000 kilometrov.
Len v našej Mluečnej ceste je asi 150 až 200 miliárd hviezd s nesčíselným množstvom planét a ich prirodzenými satelitmi, mesiacmi. Nepochybne má veľký počet planét atmosféru umožňujúcu život. Zo 47 známych hviezd (sĺnk) až do vzdialenosti 16 svetelných rokov v okolí nášho Slnka je podľa dnešných vedeckých poznatkov asi 22 hviezd, ku ktorým by mohli patriť planéty, na ktorých je život.
K zemi najbližšie - a pre možný život vhodné - sú desať až jedenásť svetelných rokov vzdialené hviezdy Epsilon Eridani, Epsilon Indi a Tau Ceti. Keby sme chceli so súčasne známym raketovým pohonom doletieť na hviezdu Epsilon Eridani vzdialenú asi 11 svetelných rokov - alebo v prepočte 104 biliónov kilometrov - bolo by to rovnako ctižiadostivé ako predsavzatie slimáka niekoľko stokrát obísť Zem.
Musia teda byť iné možnosti ako prekonať tieto vzdialenosti - ako inak by sa mohli UFO dostať z neznámych planét na našu Zem? Najbližším vysvetlením by bol pohonný systém s obrovksým výkonom, ktorý by umožňoval pohybovať sa takmer rýchlosťou svetla - teda asi 300 000 kilometrov za sekundu. Tým by bol rýchly let medzi dvomi vzdialenými

Allien
planetárnymi sústavami možný - lenže časový posun pri tomto tempe by kozmonautom vyparatil veľmi nepríjemný kúsok: totiž kým by čas na palube ich kozmickej lode prebiehal spomalene - a tým aj fyzikálne a biochemické procesy ako starnutie posádky - čas na ich domovskej planéte by plynul normálne. S tým by boli spojené ďalekosiahle dôsledky.
Predpokladajme, že pozemská kozmická loď by letela k sústave hviezdy Epsilon Eridani, na návštevu jej druhej planéty - Achele. Pri približne svetelnej rýchlosti by na to potrebovala dva roky, vrátane zrýchlenia a brzdenia. Na výskum plasnéty by mali kozmonauti jeden rok, skôr ako by sa znovu vydali na dvojročnú spiatočnú cestu. Ak vychádzame z toho, že kompletné mužstvo malo pri štarte na Zemi v priemere 40 rokov, pri ceste späť na Zem by cestovalo do budúcnosti. Ich manželky by boli dávno mŕtve a ich deti, narodené v roku štartu, by boli už staršie než ich otcovia.
Aby sme to formulovali jasnejšie: pri medzihviezdnom lete takmer svetelnou rýchlosťou do stredu Mliečnej cesty - čo by sa pri tomto tempe dalo zvládnuť za niekoľko rokov - by kozmonauti po návrate museli skonštatovať, že na Zemi medzičasom ubehlo 60000 rokov. A predstavme si, že človek by dokázal za jeden ľudský život preletieť celý vesmír rýchlosťou blízkou svetelnej - pri návrate by už našu slnečnú sústavu vôbec nenašiel, pretože by už neexistovala.
Geniálny Albert Einstein už vo svojej všeobecnej a neskôr v špeciálnej teórii relativity dokázal a vypočítal, že pri dosiahnutí 99 percent rýchlosti svetla uplynie pre kozmonautov zo 60-tich pozemských minút len šesť.

Aká je teda alternatíva na prekonanie obrovských vzdialeností bez toho, aby sme sa stali obeťami dilatácie - predlžovania - času? Riešením by mohli byť čierne diery. Sú to "mŕtve" hviezdy, ktoré sa po kolapse stále viac zhusťovali, pričom gravitácia prekonala jadrové sily. Napokon vznikol veľmi rýchlo rotujúci vír s obrovskou príťažlivosťou, ktorý všetko "pohltí". V tomto nesmierne rýchlo rotujúcom víre by neexistovali nám známe hranice priestoru, času a rýchlosti.
Keby teda bola nejaká kozmická loď schopná prispôsobiť sa rýchlosti víru - čiernej diery - teoreticky by mohla bez nebezpečenstva v nulovom čase preletieť "prázdnym" vnútrajškom, otvorom čiernej diery (podobnom ako pri vodnom víre). Podľa tejto teórie by sa kozmická loď znova vynorila na inom mieste vesmíru z "bielej diery" - protipólu čiernej diery. Takýto "časový tunel" vedci nazývajú Einsteinov-Rosenov most podľa profesora Nathana Rosena a Alberta Einsteina, ktorí forumulovali túto teóriu.
Slávny vedci ako americký fyzik John Archibald Wheeler odvodzujú z tohto Einsteinovho-Rosenovho modelu prstencovitý vesmír preplatený "červími dierami" s bezčasovým hyperpriestorom v strede. "Červie diery" by tu boli "čiernymi dierami". Ak kozmická loď preletí takouto "červou dierou", dostane sa do hyperpriestoru, v ktorom by sa pohybovala vpred v priestore a späť v čase - teda bez straty času, v nulovom čase. Pojmy ako "predtým", "teraz" a "potom" by stratili svoj význam. Toto všetko nie je vedecká fantastika, ale ide o výskumnú prácu vedcov uznávaných na celom svete. A teória relativity je beztak už dávno dokázaná. Aj existenciu čiernych dier sa medzičasom podarilo dokázať.
Zostáva teda teória, či sú naozaj bzečasovým spojením jedného konca vesmíru s druhým. To budeme zrejme vedieť až vtedy, keď nimi preletia pozemské automatické sondy. Tento experiment majú posádky UFO možno už dávno za sebou a odvtedy rutinovane používajú čierne diery ako "kozmické rýchlovýťahy". To by vysvetľovalo, ako je možné, že mimozemské inteligencie z iných planetárnych sústav sú schopné so svojimi kozmickými loďami v pravidelných expedíciách navštevovať Zem. Čierna diera umožňuje azda aj niečo iné - totiž cestovanie do budúcnosti. Návrat by mohol nastať cez "časový tunel" prebiehajúci opačným smerom. Keďže v "čiernej diere" je čas vďaka tiaži natiahnutý prakticky do nekonečna, anglický profesor matematikňy John G. Taylor z Londýnskej univerzity z toho vyvodzuje: "... ergosféra (energetické pole) veľkej rotujúcej čiernej diery je miesto, kde by sme mali zotrvať určitý čas, ak chceme cestovať tisíc (alebo milión) rokov do budúcnosti."
Pokiaľ UFO naozaj používajú čierne diery ako "časové tunely", pripúšťa to zaujímavú teóriu: podľa toho by mohli byť ufonauti cestujúcimi v čase z budúcnosti. Lietali by do minulosti - do nášho terajška - aby zistili príčiny budúcich vývojov, ktorých počiatok je v našej súčasnosti. Nech už pochádzajú UFO odkiaľkoľvek, isté je, že na Zemi sú príčinou dohadov.

Po medzipristátí na Islande vzlieta Boeing 747 japonských aerolínií pod vedením leteckého kapitána Kenjuho Teraučiho 17. Novembra 1986 s cieľom Anchorage na Aljaške. Nákladné lietadlo s letovým číslom JL 1628 letí z Paríža do Tokia s nákladom beaujolais na palube. Štyridsaťdeväťročný kapitán je pokojný, spoľahlivý pilot, ktorý 19 rokov výkonu tohto povolania nalietal pre svoju spoločnosť niekoľko miliónov kilometrov. Vo svetle mesačného splnu je viditeľnosť dobrá a napriek niekoľkým turbulenciám prebieha let bez problémov. Keď Terauči preletel severnú polárnu oblasť Kanady, pustí sa po juhozápadne ležiacej arktickej letovej dráhe. Je 16 hodín 25 minút aljašského času. Uprostred novembra je v tejto časti Zeme tma celý deň. Slnko tu bude zasa viditeľné až v marci. Keď kapitán informoval leteckú základňu v Edmontone o svojej polohe, vyzvú ho, aby sa hlásil v Anchorage.
17.05 hod. Letecká základňa v Edmontone zaregistruje JL 1628 na obrazovke radaru a pridelí Teraučimu novú letovú dráhu. Ten zmení kurz doľava. Vtom sa pred nákladným lietadlom zrazu objavia dve neidentifikovateľný svetlá. Lietadlá, predpokladá posádka JL 1628. V letovej výške 10 600 metrov letí lietadlo v novom kurze rýchlosťou 900 km za hodinu. Terauči a jeho mužstvo vidia síce, že svetlá sa pohybujú rovnakou rýchlosťou ich vlastným smerom, neprisudzujú tomu však nijaký význam, pretože sa domnievajú, že majú pred sebou vojenské stíhačky. Začínajú sa čudovať až vtedy, keď sa pozícia svetiel nemení.

  • Prvý dôstojník Boeingu 747 Tameto zavolá letové stredisko v Anchorage cez vysielačku: "Tu japonské aerolínie 1628, zaregistrovali ste nad nami nejaký let?"
  • "Nie," odpovie Anchorage.
  • "Asi míľu pred nami sú však dva letiace objekty," oznámi JL 1628. "Môžete identifikovať typ lietadiel, pane? Viete rozoznať, či ide o vojenské alebo civilné lietadlá?" pýta sa Anchorage.
  • "Typ je neidentifikovateľný. Vidíme však navigačné svetlá," odpovedá JL 1628.

Posádka nákladného lietadla sa dohaduje, či tu azda netestujú lasery, pretože to by vysvetľovalo rýchle pohyby svetiel. Zavše to vyzerá tak, akoby sa spolu "hrali". Ich správanie sa nijako nepodobá na lietadlá. Ale keďže sú dostatočne vzdialené a nepredstavujú žiadne nebezpečenstvo, Terauči si zachová kurz.
Sú to vari UFO? prebleskne mu hlavou. Zároveň siahne po fotoaparáte, aby urobil zopár snímok, pomocou ktorých budú môcť objekty neskôr lepšie identifikovať. Zlyhá však zaostrovanie automatickej kamery. Terauči odloží aparát, lebo lietadlo zrazu začína vibrovať. Oba neznáme lietajúce objekty sa naraz zastavia a zalejú japonské nákladné lietadlo jasným svetlom. Muži v lietadle cítia jeho teplo. Keď sa svetlo stlmí, zreteľne vidia neznáme objekty, ako letia asi 150 až 300 metrov nad Boeingom.
Terauči a jeho posádka zmeravejú do úžasu. Až keď sa neznáme lietajúce objekty vzdialia, informuje kapitán Anchorage o udalosti.
Keď boli UFO lokalizované na radarových obrazovkách letového strediska v Anchorage, ihneď zapoja vojenskú vzdušnú kontrolu. Ale tam už neznáme lietajúce objekty zaregistrovali na obrazovkách radarov. Zároveň sa potvrdí, že v tomto vzdušnom priestore sa nezdržiavajú žiadne vojenské lietadlá.


  • "Zistite, či by mohlo byť vo vzduchu ,niečo iné vojenské´?" vyzve Anchorage vojenskú vzdušnú kontrolu.
  • "Je tam jeden neznámy lietajúci objekt... však?..." prichádza váhavá odpoveď. "Teraz sme stratili kontakt."
  • Za japonským nákladným lietadlom sa zrazu vynorí gigantická silueta kozmickej lode v tvare vlašského orecha - veľká ako lietadlová loď.
  • "Tu je... ach... myslím... och... veľmi... obrovský lietajúci objekt?" oznamuje vzrušenie JL 1628.

Posádka Boeingu vystrašene žiada o zmenu kurzu a Teraučí strhne lietadlo doľava, len čo dostane povolenie. Jeho nádej, že takýmto spôsobom sa strasie gigantickej kozmickej lode, sa však nevyplní. Pretože pohľad von ukazuje, že naďalej sprevádza nákladné lietadlo. V panike žiada Terauči o zmenu letovej výšky a okamžite dostáva povolenie.


  • "Teraz začneme klesať," hlási JL 1628 do Anchorage.
  • "Ešte stále vidíte lietajúci objekt?" spytuje sa Anchorage.
  • "Ešte stále... ach... blíži sa sprava."
  • "Rozumieme!" potvrdí Anchorage.
  • Keď sa phonné hmoty spotrebujú na 3800 funtov, čím ďalšie poletovanie už nie je možné, požiada Terauči o povolenie letieť priamo na anchoragské letisko - Talkeetna.
  • "Priamy let pre JL 1628 do Talkeetny je voľný," potvrdzuje Anchorage. "Informujte nás o dopravnej situácii!"
  • "Je v rovnakej polohe!" znie odpoveď.
  • Počas rozhovoru posádka nákladného lietadla s obavami sleduje, že UFO letí ešte stále vo formácii s jej lietadlom.
  • "Urobte obrat vpravo o 180 stupňov, pane, a oznámte nám, ako reaguje neznámy lietajúci objekt!" prikazuje Anchorage.
  • Medzitým vojenská vzdušná kontrola potvrdí, že vo vzduchu nie sú žiadne vojenské lietadlá, a spýta sa, či JL 1628 ešte vždy vidí vo svojej blízkosti neznámy lietajúci objekt.
  • "Hovorí, že áno," odvetí Anchorage na otázku.
  • Takmer súčasne potvrdzuje echo neznámeho lietajúceho objektu iná rádiolokačná stanica vojenskej vzdušnej kontroly.
  • "Ešte stále sprevádza UFO lietadlo japonských aerolínií?" spytuje sa letové stredisko v Anchorage.
  • "Tak to vyzerá," odpovedá rádiolokačná stanica vojenskej vzdušnej kontroly. Medzitým všetky vojenské a civilné radarové stanice na okolí sledujú UFO na svojich obrazovkách.
  • "Máme vyslať stíhačky?" spytuje sa vojenská vzdušná kontrola Terauči.
  • "Nie, nie," odmieta JL 1628.
  • Terauči vie, že v podobnom prípade sa v minulosti odohrala tragédia pri zásahu americkej stíhačky.

UFO sprevádza japonské nákladné lietadlo celých 50 minút, aby potom zmizlo rovnako nečakane, ako sa objavilo.
JL 1628 pristane o 18.25 hodine nepoškodené na letisku v Anchorage. "Som rád, že sa nič nestalo," povedal letecký kapitán Terauči počas tlačovej konferencie. "Moji kolegovia sú všetci ženatí. Majú deti a sú ešte mladí." Šéf vzdušnej kontroly FFA zvolal krízový štáb. Tu letci vyhlásili, že nevedeli, ako zvládnuť situáciu. Napokon nerátali ani s nebezpečenstvom a nebol porušený ani nijaký zákon. Celé to bolo jednoducho príšerné.
Terauči je presvedčený, že sa stretol s kozmickou loďou nejakej mimozemskej civilizácie.

V súčasnosti (80-te roky) opäť vzrušuje Anglicko záhadný fenomén. Hovorí sa o tajomných "kruhoch" pozorovaných na lúkach a obilných poliach - prevažne v blízkosti prehistorických miest ako napríklad Stonehenge a Avebury. Z nevysvetliteľných príčin je tam tráva alebo obilie uložené do ľava alebo pravotočivých kruhov bez toho, aby mali odlomené či nalomené steblá. Tieto zavše v symetrických skupinách po štyroch či piatich zoskupené ostro ohraničené kruhy sa dávajú do súvislosti s pozorovaniami UFO.
Začalo sa to pred niekoľkými rokmi. Dovtedy plynul život vo Warminsteri v anglickom grófstve Wiltshire pokojne. Toto malé nenápadné provinčné mestečko žilo vlastne len na okraji slávy neďalekej vyše 4000-ročnej dávno na celom svete preslávenej monolitickej stavby Stonehenge.
V jeden vianočný deň bol pokoju koniec. Pretože v noci prvého vianočného sviatku vedúceho poštového úradu Rogera Rumpa surovo vytrhol zo snenia pekelný rámus. "Vyskočil som z postele, lebo som si myslel, že zo strechy môjho domu na Hillwood Lane sú násilne strhávané škridly," povedal Rump.
O dva týždne neskôr mali jeho susedia Marsonovci podobný zážitok. Prebudili sa tri razy za noc, pretože si mysleli, že "na stenu ich domu bubnujú mince".
Rachel Attwelová, žena pilota kráľovského letectva, počula okolo štvrtej hodiny v tú istú noc nedefinovateľné zvuky, ktoré ju vytiahli z postele. Keď pribehla k oknu v spálni, aby zistila, čo sa vonku deje, na svoj úžas uvidela na oblohe svietiaci objekt cigarovitého tvaru.
"Svietil jasnejšie než každá hviezda," rozprávala neskôr reportérom.
Kathleen Paktonová tú "vec" tiež pozorovala a prirovnala ju k "železničnému vagónu vznášajúcemu sa dolu strechou, v ktorom sú rozsvietené všetky okná".
Odvtedy sa čoraz viac tamojších ľudí zaujímalo o mimoriadne úkazy na wiltshireskej oblohe. A práva v blízkosti prehistorických miest - ako napríklad pri Avebury alebo Silbury Hill, umelo vybudovaného koopca v blízkosti malého mestečka Marlborough - dochádza vždy znovu a znovu k vzrušujúcim pozorovaniam UFO. Takisto aj pri mojej návšteve Anglicka na jeseň roku 1988 a v júli 1989.
Záhadné, v priemere až 30 metrov merajúce kruhy v obilných poliach alebo lúkach skúmajú teraz nielen odborníci zo Spojeného kráľovstva, ale aj špecialisti z NASA, ako napríklad inžinier Pat Delgado. Ale ako sa dalo očakávať, rozchádzajú sa v názore na ich pôvod.
Dohodol som si v Marlborough stretnutie s počítačovým odborníkom IBM Georgom Wingfieldom, ktorý mi chcel na mieste ukázať zvláštne kruhy, ktoré sa objavili neďaleko Silbury Hill. Tento štyridsiatnik si uložil za životný cieľ systematické skúmanie súvislostí tohto tajomného fenoménu.
Cestou k nášmu cieľu sme prechádzali okolo obrovskej monolitickej stavby v Avebury. Pritom Wingfield mimochodom rozprával, že deň pred objavením sa kruhov v obilnom poli bolo nad Silbury Hill pozorované žiariace svetlo pomaly letiace za ním. Patricia Jamesová, sekretárka istého daňového poradcu, ho videla vznášať sa nad pahorkom a konštatovala, že zamierilo jasný svetelný lúč na pole pod ním. Hnaná zvedavosťou sa vybrala na Silbury Hill, ale na jej sklamanie pri jej príchode tam zlovestné svetlo už nebolo. Majiteľ poľa, farmár menom Roger Hues tam nasledujúce ráno objavil symetricky rozloženú päticu kruhov - jeden veľký v strede a do štvorca obklopený štyrmi menšími. Hues o tom informoval Wingfielda.
Keď sme nakoniec zastavili na vrcholci jedného kopca, črtali sa ostré kontúry kruhov v poli pod nami.
Počas dlhej pešej chôdze mi Wingfield vysvetlil, že oxfordský meterológ Dr. Terence Meaden zastáva teóriu, že príčinou tohto fenoménu sú stacionárne vzdušné víry. Podľa Wingfielda je to absurdná myšlienka, proti ktorej hovorí už aj presná symetria kruhov a fakt, že sa objavili až od roku 1980 - navyše prevažne v blízkosti prehistorických miest. "Celkom odhliadnuc od toho, víriace vetry dvíhajú predmety do vzduchu a nestláčajú ich k zemi," uvažoval Wingfield.
Keď sme stáli pred kruhmi, široko-ďaleko sa nedali objaviť žiadne stopy nôh ani kolies áut či iných dopravných prostriedkov, ktoré by tam viedli. "Presne tak ako pri všetkých ostatných kruhoch, čo som dosiaľ videl," skonštatoval Wingfield so zadosťučinením. Kým sme skúmali steblá obilia, spomenul som si na poznámku Pata Delgana. "Tieto kruhy vznikli pôsobením neznámej sily," povedal. "Pravdepodobne manipuláciou neznámej inteligencie."
Fyzik Colin Andrews z Andoveru má rovnaký názor. Patrí do jedenásťčlennej skupiny vedcov, ktorá skúma záhadné kruhy a dospela k záveru, že tento jav nie je prirodzeného pôvodu.
Po kruhoch, ktoré sa zjavili začiatkom júla 1989, postavili vedci do niekoľkých polí automatické kamery a teplomery, aby fotograficky objasnili vznik týchto kruhov. Sentácia je medzitým dokonalá, pretože kruhy teraz znepokojujúcim spôsobom vznikali len "za chrbtom šošoviek kamier", teda pohotovo za rozostavenými kamerami! Zároveň pritom meracie prístroje zaznamenali silný pokles teploty na zemi. Okrem toho mi anglický novinár Richard Martin z Marlborough Times povedal, že v kruhoch sa našla rôsolovitá masa, ktorá sa momentálne analyzuje.
Mimochodom po pozorovaní UFO už aj v iných častiach sveta bola na zemi objavená tiež takáto rôsolovitá substancia.
Keď sme sa vracali k autu, zvečerilo sa. Wingfield na mňa zamyslene pozerá: "Želal by som si, keby sa tieto príšerné kruhy dali vysvetliť jednoducho, napríklad teóriu vzdušných vírov." A s neistým pohľadom na oblohu povedal: "Ale to bohužiaľ nie je možné. Obávam sa, že tu je v hre nám neznáma sila, ktorú uvádzajú do činnosti inteligentné bytosti. Kruhy sú stopy - stopy mimozemšťanov - možno ich treba odvodzovať z energetického poľa UFO. Títo vládcovia času prichádzajú pravdepodobne zďaleka."

 Riešenie záhady možno nie je potrebné hľadať v diaľavách kozmu, ale na predmestí Mliečnej cesty - v našej slnečnej sústave. V tejto súvislosti by mohli azda byť rozhodujúce senzačné fotografie sondy Viking, ktorú vyslala na Mars NASA.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

TOKIO HOTEL

(KDGJHOAEZÚQR, 30. 12. 2008 19:39)

KDO TADY JE PROTI TOKIO HOTELU.JÁ JE MILUJU. A DOKONCE JSEM SI KOUPILA VYBRÁTOR(vycpaný umělí penys),který má vzádu napsáno TOKIO HOTEL.

KOUPILAJSEM HO NA INTERNETU NA WWW.DIVKY.CZ
STÁL 5000 kč. byl tak drahý pro že se točí vybruje a je jako živý.

přečtisi to

(ufonice, 30. 12. 2008 19:33)

ufo máš pravdu já ho taky nesnáším. mám
radši.EWU FARNOU...
EWA FARNÁ

EWA FARNÁ


EWA FARNÁ...

ufooo

(Kika, 4. 9. 2006 14:53)

ja som uz videla 3 krat ufo ale len na oblohe ten ich tanier.

UFO

(Surikata, 10. 8. 2006 14:38)

Něco jako UFO mi připadá BILL z Tokio hotel. Já ho tak šíleně nesnášim!!!!!!!!

aaaaach

(no je ale nemusuis citat celyyyyy, 20. 5. 2006 10:49)

fuuuha

(ivaa, 16. 5. 2006 15:53)

ale tento clanok je riadne dlhy :D